Svätý Jozafát Ján Kuncewycz

Sv. Jozafát Ján Kuncewycz sa narodil asi v roku 1580 vo Wlodzimierzi Wolyňskom na Ukrajine. Pri krste dostal meno Ján. Keď Ján dorástol, poslali ho do litovského mesta Vilno, aby sa  vyučil za obchodníka. No jeho vábil skôr chrám a duchovná služba.

Chodieval na bohoslužby do katolíckeho kostola. Keď to videl jeho majster, obchodník Jacek Popovič, nahováral ho, aby sa venoval obchodu a sľuboval mu celý svoj majetok do dedičstva, keďže bol bezdetný. No Ján sa nedal nahovoriť. V roku 1604 sa s ním rozlúčil a takisto aj so svojimi rodičmi a vstúpil do rehole sv. Bazila v kláštore Najsvätejšej Trojice vo Vilne. Ako rehoľné meno si zvolil Jozafát. Jozafát si vybral malú izbičku neďaleko brány, kde žil ako pustovník a pripravoval sa na zloženie rehoľných sľubov. Prísne sa postil, spával na holej podlahe a často sa bičoval. Verejnosti sa vyhýbal. No aj tak viacerí vedeli o jeho prísnosti na seba a chceli zničiť jeho dobrú povesť. Poslali na neho zvrhlú ženu, ktorá ho mala zviesť. Tá prišla za ním akože po duchovnú radu. No keď ho začala zvádzať, prísne ju pokarhal. Keď ani to nepomohlo, vzal palicu a nemilosrdne ju bil, kým nešla preč. V roku 1609 bol Jozafát vysvätený za kňaza. So svojou povestnou horlivosťou sa dal do práce. Neúnavne kázal, a to s takým úspechom, že katolíci mu dali meno „bič na rozkolníkov“. Jozafát popri tomto všetkom nezabúdal ani na chudobných a trpiacich. Nikomu neodmietol pomoc. Tiež pod jeho vedením sa opravil schátralý kláštor. Počas jeho účinkovania sa takmer celé Vilno stalo katolíckym. Jeho spoločník Rutskyj sa stal v roku 1613 arcibiskupom a metropolitom celej rusínskej Cirkvi v Kyjeve. Po nejakom čase ustanovil Jozafáta za biskupa-koadjútora v Polocku, kde bol už staručký arcibiskup. Ten po pár mesiacoch zomrel, a tak v roku 1618 zaujal jeho miesto Jozafát. Na biskupstve zaviedol prísny poriadok. Náboženský život sa pod vedením biskupa Jozafáta veľmi upevnil a dobre rozvíjal. No ani rozkolníci nespali, aj keď prvé tri roky s nimi nemal Jozafát neobyčajné problémy. Vymysleli si však zákerný plán. Keď sa to Jozafát dozvedel o lžiach, ktoré sa o ňom šíria, okamžite sa ponáhľal do Varšavy za kráľom, ktorý mu dal potvrdenie, že on je pravým biskupom. Prišiel aj do mesta Vitebsk. Vo Vitebsku sa napokon rozhodli Jozafáta odstrániť. Najali potulného popa Silvestra, ktorý začal raz večer drzo a sprosto vykrikovať pod arcibiskupskými oknami. Ráno to pokračovalo. Jozafátovi služobníci vyšli von a Silvestra chytili. Práve to chceli sprisahanci. Začali zvoniť na zvone a kričať, aby biskupa odstránili. Jozafát kázal Silvestra prepustiť. No rozkolníci vbehli dnu, zranili jeho služobníkov a jeho samého udreli kyjom a následne sekerou do hlavy. Keď padol na zem, ešte po ňom šliapali a bodali ho. Napokon ho strelili do hlavy, jeho telo potupili, vyzliekli a hodili do rieky Dvine. No hneď na druhý deň, keď vytriezveli, si uvedomili svoj strašný čin. Jeho telo vylovili a v slávnostnom sprievode ho previezli do Polocka. Na hrobe sv. Jozafáta sa stalo mnoho zázrakov, a tak na žiadosť mnohých katolíkov ho pápež Urban VIII. dňa 16. mája 1643 vyhlásil za blahoslaveného. Za svätého bol vyhlásený v roku 1867 pápežom Piom IX. V roku 1916 previezli Jozafátove pozostatky do Viedne do gréckokatolíckeho chrámu sv. Barbory a v roku 1949 ich odviezli do Ríma. Na pokyn pápeža Jána XXIII. ich v roku 1963 uložili vo Vatikánskej bazilike pod oltár sv. Bazila Veľkého.

Zdroj: www.zivotopisysvatych.sk

Mižu89