Svätá Katarína Labouré sa narodila a vyrastala vo Francúzsku v chudobnej roľníckej rodine. Ako deviata z jedenástich detí dostala meno Zoe.
Keď mala Zoe deväť rokov, náhle jej zomrela matka. Od toho času sa dieťa primklo k Panne Márii, ako svojej nebeskej Matke a u nej hľadala lásku aj útechu.
O niekoľko rokov prevzala úlohu starostlivosti o domácnosť. Pomáhala jej pri tom slúžka a mladšia sestra. Pravidelne sa modlila a od svojich 14-tich rokov sa aj pravidelne v sobotu postila. Keď mohla, navštevovala chudobinec, aby sa zúčastnila na sv. omši.
Nakoľko bola neustále zavalená prácou a povinnosťami, nemohla chodiť do školy. Čítať a písať sa naučila až neskôr. Ani to jej však nebránilo v tom, aby presne vedela, čo chce v budúcnosti robiť. Vedela, že chce vstúpiť do rehole. Pri voľbe rehoľnej spoločnosti jej pomohol živý sen, v ktorom ju sv. Vincent de Paul povzbudil k vstúpeniu do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky, ľudovo nazývaného vincentky. V roku 1830 vstúpila do noviciátu a prijala meno Katarína.
Katarína dostala zvláštnu milosť od Boha v podobe videní. Mala videnia Pána Ježiša v Eucharistii, Krista Kráľa a niekoľko zjavení Panny Márie. Najdôležitejšie z nich sa odohralo 27. novembra, keď sa Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili tzv. Zázračnú medailu P. Márie s nápisom “Ó Mária, počatá bez poškvrny hriechu, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame!
Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842, čo viedlo k cirkevnému schváleniu Zázračnej medaily. Alfonz Ratisbonne bol veľkým odporcom kresťanstva, ale po prijatí tohto „malého daru“ od priateľa sa pod vplyvom zjavenia Panny Márie stal kresťanom, katolíckym kňazom a spolu s bratom Teodorom založil rehoľné sestry a spoločenstvo kňazov Notre Dame de Sion (Sionskej Panny Márie) na obrátenie Židov.
Sestra Katarína sa so svojimi zázračnými videniami dovolila priznať len spovedníkovi pátrovi Aladelovi. Až po jeho smrti sa zdôverila predstavenej. Na prvý pohľad Katarína nijak nevšedne nepôsobila. Bola tichá, skromná, strednej postavy, nevšedne nábožná a pokojná.
V chudobinci sv. Antona na parížskom predmestí strávila v rehoľnom živote 45 rokov. Konala najnižšie práce okolo starých v kuchyni, v krajčovni, na gazdovskom dvore a na vrátnici. Jej jednoduchosť, poníženosť a pokoj boli najsilnejším dôkazom toho, že omilostenia, ktoré dostala, boli pravé.
Sestra Katarína Labouré zomrela ako 70-ročná v roku 1876. Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. v júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária.
autor: Mižu89
Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.